SVET

Vitajte v našom divadle. Volá sa Svet, a je to zaručene to najúžasnejšie divadlo aké kto kedy videl. Vstúpte ďalej...a nechajte nás urobiť z vás ďalšiu našu vďačnú bábku...

Vidíte toho muža v tej čiernej kapuci? Áno, ten vysoký, s tou kosou. Vidíte, teraz sa otočil. Nie, nebojte sa, to nie je maska, naozaj je to Smrť. Ako vidíte, veľmi dobre sa baví, pobehuje po javisku ako blázon, úprimne, nevie kam skôr skočiť...a predstavte si, to všetko robí zadarmo! Či je šťastný? Nuž...nemá veľa priateľov, to nie, ale chápte, on nemá emócie, robí iba svoju prácu, a musím uznať že je to profík. Ľudia mu ale dosť pomáhajú, takže to voči nim nie je fér, že si všetku slávu zlízne on...ale oni sa s tým ľahko vyrovnávajú, nebojte sa.

Ale poďme ďalej, odtrhnite prosím oči od Smrťa, pred cudzími je hanblivý. Dobre. To je dobre. Teraz pozrite tam, tam naľavo, vidíte ju? To je Samota. Áno, to malé dievčatko čo sa krčí v rohu, to je ona. Tej platím výborne, ale akosi jej to nepomáha...stále je smutná. Divíte sa? Aj ja. Toľko peňazí, a to decko sa ani nezdvihne...príšerné. Ale poďme ďalej, teraz akurát okolo prefrčal Hnev, poviem vám, ten chlapík je úplne všade, ale stále iba kričí a povedzme si to úprimne, nikto ho veľmi nemá rád, ale priateľov má aj tak veľa. Á, už je preč.
Čo prosím? Kto je tá žena čo sa prikráda k Smrťovmu chrbtu? To je Závisť, milý môj, krásne dievča...škoda len že sa rozdáva každému. Poviem vám, je to obyčajná pobehlica, ako vyšitá...čím viac jej platím, tým viac lezie po ostatných. Pochopte, nie je to sranda. Vidím že aj vám sa páči, ale nechajte ju teraz tak, musíme ďalej. Som si istý že si ju ešte užijete až-až.

Á, sme tu. Áno, to je on. Stále na kríži. Ten nedostáva nič, všetci naňho zabudli, viete...netreba mu platiť. Kedysi ho opľúvali keď išli okolo, aj teraz to ešte niekedy zahliadnem...ale pomenej, pomenej. Poviem vám, niekedy sa mu niekto modlí pod nohami, ale nikoho ani nenapadne aby ho dal dolu a pomohol mu. Jediný, kto mu chcel pomôcť, bolo to malé dievčatko, áno, Samota. Kedysi sa volala inak, to som vám zabudol spomenúť...ale už si nespomínam ako. Ale nedočiahla, a nikto jej nechcel pomôcť. Všetci sa síce tvárili a sľubovali, ale nič z toho nebolo, ako vždy. Ako vidím veľmi vás to nezaujíma...ten pán? Myslíte ten pán tam? Ach áno, tam sú moji sponzori. Vlastne sponzori celého divadla, viete, od nich mám všetky peniaze, ten pán, to je Diabol, a vedľa neho sedí Nenávisť, hej, je veľmi krásna ale neradím vám si s ňou niečo začínať, Diabol je ostrý chlap. Ale miluje toto divadlo, a všetci v ňom zas zbožňujú jeho, sme tu jedna veľká rodina...kde je režisér? A autor? Viete, všetko to tu vymyslel jeden pán, náš režisér...je tamto, sedí pri Samote a drží ju v náručí, vidíte? Tam..presne tamto! Á! Už som si spomenul! Samota sa predtým volala Láska, ale keďže o ňu nebol veľký záujem tak sme ju premenovali...stále ho nevidíte? Pozrite sa tam, ukazujem prstom, na tej lavičke, presne pri nej! Vidíte? Nie...

Nevidíte...